Sunday, 26 February 2017

The Age of Innocence / Vek nevinnosti (1920)

“Each time you happen to me all over again.”
“Vždy sa mi staneš ako po prvý raz.”
Before Christmas I saw some cheap books in the store and I recognized the title The Age of Innocence by Edith Wharton. I remember an episode of Gossip Girl was named like that too and the clothes on that TV series we're to die for so the characters might have some taste in books too. Also the book is considered American classic and since our school kind of omitted American literature I decided to be proactive. Am I over-motivated to read a book written in 1920s and set in 1880s in a city I've never even been to? Maybe.
I added some pictures from the film so that it's easier to read but I haven't seen it yet.
Moreover, I had a good time analyzing the book and, therefore, I couldn't avoid spoiling.
So the story opens in a theater where young engaged couple Newland Archer and May Welland watch the performance, when May's infamous cousin countess Elena Olenska comes in head-turning dress and the most somber face on the whole New York. She had lived abroad for many years until she ran away from her husband and the circumstances are unknown but the conservative elite won't let it stop them from gossiping. A woman's place is by her husband at all times they think. May doesn't enjoy the negative attention at all but she feels sad on behalf of her cousin and just like her New York based family, she wants her to feel welcome and supported. Elena is very thankful but having lived in Europe for such a long time she has completely forgotten how the society in New York works. The conservatives are a world on their own and they won't tolerate any differences in anyone, not even from their members. The protagonist of the novel is Newland Archer, who is almost a brainless product of his world but Elena's appearance in New York serves as an indicator of limitations and absurdity of the society and he starts to question it.
The elite of New York with the goal of solidarity created a claustrophobic space similar to prison and Newland Archer is stunned to witness it. Countess Elena Olenska is scolded for visiting a friendly widow, who isn't noble and when she shares her plans to get a divorce, Newland, as her lawyer, is bewildered that it can't happen without her being ostracized. His disillusion only grows when he notices that the pristine appearances seldom equal reality. The conservative society allows men to cheat on their wives with anyone as long as they keep the proper manners. This different way of treating women is something he can't agree with.
“Women ought to be free - as free as we are,' he declared, making a discovery of which he was too irritated to measure the terrific consequences.”
Despite his growing love for the unconventional melancholic Elena Olenska he marries May Welland and discovers she is the product of her upbringing and all his plans to share his ideas with her and make her a new type of a self-aware woman are lost.
“There was no use in trying to emancipate a wife who had not the dimmest notion that she was not free.” 
The world won't allow much freedom, which feels stifling and he would love to run away with Elena instead. He's torn between the society's group pressure and his personal dreams that he can't see coming true.
“His whole future seemed suddenly to be unrolled before him; and passing down its endless emptiness he saw the dwindling figure of a man to whom nothing was ever to happen.”...“The taste of the usual was like cinders in his mouth, and there were moments when he felt as if he were being buried alive under his future.”
An ironic twist comes at the end when the whole society seems to think that Newland and Elena have an affair, despite that they decided not to. Newland's wife appears to preserve perfectly polite and clueless pose organizing a farewell party for Elena and Newland envies Elena that she's leaving New York for good and won't have to spend her life among the strict laws of these manufactured people anymore.
In the last chapter we fast forward 30 years later and the world has changed completely. Newland's children are engaged to people, who would be considered unthinkable partners in the past and nobody minds anymore. The era of claustrophobic social rules is gone and the young have all the freedom in the world.
“The boy was not insensitive, he knew; but he had the facility and self-confidence that came of looking at fate not as a master but as an equal.”...“The difference is that these young people take it for granted that they're going to get whatever they want, and that we almost always took it for granted that we shouldn't. Only, I wonder—the thing one's so certain of in advance: can it ever make one's heart beat as wildly?” 

What does the title of the novel mean? Who's innocent? Is there really any innocence to speak of? Edith Wharton wrote the novel long after the New York society had died out and time brought inevitable progress in all areas of life but also the First World War. Maybe she meant the innocence of the society that had no real problems and invented pecking orders and sophisticated manners to have something to do. Maybe she used ''innocence'' as a synonym for ''ignorance'' as May Welland and everyone else pretended that nothing bad or unpleasant existed. Maybe it hints at their rock-solid belief their world will last forever. Don't we all share it as well?

Check out the recap someone made as a joke:





Pred Vianocami som videla v obchode nejaké zlacené knihy a spoznala som titul Vek nevinnosti od Edith Wharton. Pamätám si na epizódu Gossip Girl s rovnakým názvom a šaty v tom seriáli boli parádne, tak som si pomyslela, že možno postavy majú dobrý vkus aj čo sa týka kníh. Vek nevinnosti je americká klasika a keďže v škole nás americká literatúra obišla, tak som sa rozhodla, že budem proaktívna. Myslíte, že som premotivovaná, keď čítam knihu napísanú v 20. rokoch a zasadenú v 19. storočí do mesta, v ktorom som v živote nebola? Možno.
Okrem toho som sa nejako rozbehla pri analýze knihy, a teda som sa nevyhla prezradeniu zásadných dejových zvratov.
Takže príbeh začína v divadle, kde mladí snúbenci Newland Archer a May Welland sledujú predstavenie, keď zrazu príde jej neslávne známa sesternica grófka Elena Olenska v nápadných šatách a s veľmi vážnou tvárou. Mnohé roky žila v zahraničí až kým neušla od manžela za neznámych okolností, čo však vôbec nezabráni konzervatívnej New Yorskej elite, aby neklebetili. Ženino miesto je predsa pri jej manželovi nech sa deje čokoľvek. May sa táto negatívna pozornosť vôbec nepáči, ale je jej sesternice ľúto rovnako ako zvyšku rodiny a chce aby sa Elena u nich cítila vítaná. Elena je veľmi vďačná, ale tým, že žila toľké roky v Európe, úplne zabudla ako funguje New Yorská spoločnosť. Konzervatívci majú svoj vlastný svet a žiadne rozdiely netolerujú ani vo svojich vlastných radoch. Protagonistom románu je Newland Archer, ktorý je skoro slepým produktom tohto sveta, no príchod Eleny do New Yorku mu poslúži ako indikátor obmedzenosti a absurdity tejto spoločnosti a začne čoraz viac pochybovať.
New Yorská elita s cieľom solidarity vytvorila klaustrofobický priestor podobný väzeniu a Newland Archer je po tomto zistení v šoku. Grófka Elena Olenska je pokarhaná za to, že navštívila priateľskú vdovu, ktorá nemá modrú krv a keď zverejní svoje rozvodové plány, Newland, ako jej právnik, je pohoršený tým, že cenou za to by bolo "vyhnanstvo". Jeho dezilúzia nekončí, keď si všimne, že morálka niektorých ostatných je len povrchná a veľmi líši sa od reality. Konzervatívna spoločnosť dovoľuje mužom podvádzať ženy, ak si dokážu zachovať vyberané správanie. Newland nesúhlasí, že na ženy sa uplatňuje iný meter.
"Ženy by mali byť slobodné - také slobodné ako my," vyhlásil Newland, no bol príliš rozhnevaný, aby si uvedomil dôsledky svojho objavu."
Napriek jeho prehlbujúcej sa láske k nekonvenčnej a melancholickej Elene Olenskej sa však Newland ožení s May Welland, ktorá, ako sklamane zistí, je akoby len produktom svojej výchovy a jeho plány s ňou zdieľať názory a spraviť ju modernou ženou vyšumia do stratena.
"Emancipovať ženu, krorá nemala najmenšej potuchy, že nebola slobodná bolo zbytočné."
Tento svet ľuďom neumožnuje slobodu, naopak ich dusí a Newland by najradšej utiekol s Elenou kamsi preč. Je však rozpoltený medzi tlakom spoločnosti, ktorá bola celý život jeho domovom a svojimi osobnými túžbami, o ktorých vie, že sa nikdy nesplnia.
"Zrazu mal pred očami celú svoju budúcnosť. Sledujúc tú nesmiernu prázdnotu, zbadal zmenčujúcu sa postavu muža, ktorému sa už nikdy nič nestane."...."Každodennosť v jeho ústach chutila ako popol a v niektorých momentoch mal pocit, aby bol zaživa pochovaný pod vlastnou budúcnosťou."
Dá sa to vôbec byť šťastný za chrbtami ľudí, ktorí nám dôverujú?
Na konci príde ironický zvrat, kedy všetci veria, že Newland a Elena spolu majú aféru, napriek tomu, že oni sami sa rozhodli proti. Newlandova žena May demonštruje svoj dokonalo nacvičený postoj a zorganizuje rozlúčkovú párty pre Elenu. Newland Elene len tíško závidí, že nadobro odchádza z New Yorku a nebude musieť stráviť zvyšok života medzi týmito umelými ľudmi a ich nekompromisnými pravidlami.
V poslednej kapitole skočíme o 30 rokov dopredu a svet sa evidentne ohromne zmenil. Newlandove deti sa zasnúbili s ľuďmi, ktorí by kedysi neprichádzali do úvahy, ale nikoho to už netrápi. Éra klaustrofobickej etikety a spoločenských "zákonov" je preč a mladí ľudia majú slobodu, o akej sa ich rodičom ani nesnívalo.
"Newland vedel, že chlapec nebol necitlivý, ale mal výhody a sebavedomie, ktoré pramenilo z toho, že sa na osud nepozeral ako na svojho pána, ale ako na seberovného."..."Rozdiel bol, že títo mladí ľudia brali ako samozrejmosť, že dostanú čokoľvek len chcú a že my sme skoro vždy brali ako samozrejmosť, že to nedostaneme. Iba premýšľam - keď si tým sú už dopredu takí istí: Rozbúcha sa aj im srdce tak silno ako nám?"
 
Čo vlastne znamená názov románu? Kto je ten nevinný? Dá sa tu vôbec hovoriť o nejakej nevinnosti? Edith Wharton napísala román dlho po tom, ako táto New Yorská spoločnosť zanikla a lebo ju zmietol pokrok vo všetkých stránkach života a tiež prvá svetová vojna. Možno myslela nevinnosť spoločnosti, ktorá nemala žiadne skutočné problémy a vymysela si hierarchiu a sofistikovanú etiketu, aby sa neunudila na smrť. Možno autorka používa slovo "nevinnosť" ako synonymum pre "neznalosť", lebo May Welland a všetci ostatní vždy predstierali, že nič zlé ani nepríjemné neexistuje. Možno to naznačuje ich neotrasiteľnú vieru, že ich svet potrvá naveky. Nemyslíme si náhodou to isté tiež?
Hore si môžete prečítať vtip, ktorý rekapituluje dej románu akoby postavy žila na Facebooku. Ťažko sa to prekladá, tak dúfam, že viete po anglicky.



No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.