Sunday, 26 March 2017

Inside out / V hlave (2015)

Joy: Do you ever look at someone and wonder, "What is going on inside their head?" Well, I know. Well, um, I know Riley' head.

Joy: Napadlo vás niekedy, čo behá ostatným po rozume? Ja to viem. Teda, viem, čo behá po rozume Riley.

I know that I wrote before that I didn't want to blog about fairytales anymore because they tend to be pretty similar and there isn't that much to write about either but Inside out is different. Once in a while there's a film that you remember even after weeks and you keep recommending it to everyone and this is one of them. Inside out concentrates on teaching us about our mental processes, while being entertaining both for children and adults.
Riley is an 11 year old, who has been forced to move because her parents changed their job. She says goodbye to the house in Minnesota, her friends, school and hockey team to start her new life in an unknown place. Moreover, there are 5 personified emotions in her head that control her feelings, thinking and actions. Joy seems to be the leader, who tries to keep the others in check.
Disgust: Okay, we've got a group of cool girls at 2 o'clock.
Joy: How do you know?
Disgust: Double ears pierced, infinity scarf.
Joy: Whoa, is she wearing eye shadow?
Disgust: Yeah, we wanna be friends with them.
Joy: Let's go talk to them.
Disgust: Are you kidding? We're not talking to them. We want them to like us!
Joy: Oh, yeah. Wait, what?
 
Joy cooperates with Anger, Fear and Disgust but she doesn't see the importance of Sadness and starts to shut her out completely. Sadness just longs to be a part of the team, however, her efforts backfire and she and Joy get lost in other part of the brain and need to find the way back. Meanwhile Anger, Fear and Disgust are in charge and things are not looking good for Riley, who ends up having a personal crisis.
Anger: [seeing slices of pizza with only broccoli on top] Congratulations San Francisco, you've ruined pizza! First the Hawaiians, and now YOU!
Joy and Sadness undertake a wonderful journey through Riley's brain and I think that even psychologists would be impressed with the portrayal of various parts of our psyche. We meet Riley imaginary childhood-friend, visit the dream making center, the cave of deepest fears, long-term memory and witness the process of forgetting useless memories and much more.
In the end we understand that even though Joy seems to be the only constructive emotion, we actually need all of them in our lives. Anger helps Riley play hockey better, Fear stops her from entering dangerous situations, Disgust saves her from broccoli and without Sadness she can't be happy.
Dad: [Trying to feed Riley broccoli] Here we go. All right, open.
Joy: Hmm... this looks new.
Fear: Think it's safe?
Sadness: What is it?
Disgust: Okay, caution, there is a dangerous smell, people. Hold on, what is that? That is not brightly colored or shaped like a dinosaur, hold on guys... it's... broccoli!
[presses buttons]
Riley: Yukee!
[flips bowl of broccoli on Dad]
Disgust: Well, I just saved our lives. Yeah, you're welcome.
However the end showed us even more possibilities as Riley grew up a little and and her mental office became even bigger.
Joy: [narrating] We've been through a lot lately, that's for sure. But we still love our girl. She has great new friends, a great new house. Things couldn't be better. After all, Riley's twelve now. What could happen?[Riley's Mind World has expanded]
Fear: Hey, I'm liking this new view.
Anger: Friendship Island has expanded. Glad they finally opened that Friendly Argument section.
Sadness: I like Tragic Vampire Romance Island.
Disgust: Fashion Island? Oh, everyone shut up.
Fear: Boy Band Island? Hope that's just a phase.
Joy: Say what you want, I think it's all beautiful.
Fritz: All right. Here you go. Your new expanded console is up and runnin'.
Disgust: Hey, guys? What's pub-er-ty?
Joy: I don't know. It's probably not important.
 Anger: Whoa, I have access to the entire curse word library! This new console is the - -!
And during the credits we even get a sneak peak into the head of almost every other character Riley met: her parents, teacher, friends, teen pizza vendor, dog, cat or the boy that's going through the puberty and doesn't quite know how to act around girls. Oh I really wish Pixar come with a sequel. I know that word "sequel" usually doesn't mean anything good but I really just loved this film. Enjoy this cute after credits scene:






Viem, že som sem už niekoľkokrát písala, že už nechcem blogovať o rozprávkach, lebo sú príliš podobné a obvykle nie je o čom písať no animák V hlave je iný. Raz za čas sa objaví film, ktorý si pamätáte aj po niekoľkých týždňoch a stále ho všetkým odporúčate a tento je jeden z nich. V hlave je film zameraný na to, aby nás poučil o duševných procesoch a pritom bol zábavný ako pre deti, tak aj pre dospelých.
Ako vznikol film V hlave?
PIXAR, 1995: Čo keby hračky mali city
PIXAR, 1998: Čo keby chrobáky mali city
PIXAR, 2001: Čo keby príšery mali city
PIXAR, 2003: Čo keby ryby mali city
PIXAR, 2006: Čo keby autá mali city
PIXAR, 2007: Čo keby potkany mali city
PIXAR, 2008: Čo keby roboty mali city
PIXAR, 2015: Čo keby city mali city
Riley má 11 rokov a je nútená sa presťahovať, lebo jej rodičia si našli novú prácu. Musí sa rozlúčiť s domom v Minnesote, kamarátmi, školou a hokejovým tímom, aby začala nový život na neznámom mieste. Navyše má v hlave 5 zosobnených emócií, ktoré ovládajú jej pocity, myslenie a činy. Radosť je neoficiálnou vodkyňou, ktorá sa snaží držať ostatných na úzde.
Znechutenie: Ok, napravo máme skupinku populárnych dievčat.
Radosť: Ako to vieš?
Znechutenie: Majú drakrát prepichuté uši a štýlový šál.
Radosť: Fíha, jedna z nich má aj očné tiene.
Znechutenie: Musíme byť kamarátky!
Radosť: Poďme ich pozdraviť!
Znechutenie: Čo ti šibe? Nejdeme ich pozdraviť! Chceme predsa, aby nás mali radi!
Radost: Ahá, jasné... Moment, čo?

Strach: Za úspech považujem každý deň, kedy sme nezomreli.
Znechutenie: Keď skončím, Riley bude vyzerať tak dobre, že všetky ostatné deti sa pri pohľade na vlastné oblečnie povracajú.
Radosť spolupracuje s Hnevom, Strachom a Znechutením, ale neuvedomuje si dôležitosť Smútku a začne ho vytesňovať. Smútok iba túži byť súčasť tímu, no táto snaha o zapojenie sa dopadne príšerne, keď sa spolu s Radosťou stratí v ďalekej časti mozgu a spolu musia nájsť cestu späť. Zatiaľ Riley ovládajú Hnev, Strach a Znechutenie a veci sa začínajú ešte viac komplikovať.
Hnev [po tom, čo videl pizzu s brokolicou]: Gratulujem San Francisco, pokazilo si pizzu! Najprv Hawajčania a teraz ty!
Radosť a Smútok podniknú fascinujúcu cestu Rileyným mozgom a myslím, že aj na psychológov by zobrazenie rôznych častí našeho psyché spravilo dojem. Stretneme Rileynho imaginárneho kamaráta z detstva, navštívime centrum na výrobu snov, jaskyňu strachu, dlhodobú pamäť a staneme sa aj svedkami procesu zabúdania.
Na konci pochopíme, že aj keď Radosť sa zdá byť jediná konštruktívna emócia, v živote ich potrebujeme všetky. Hnev pomáha Riley hrať lepšie hokej, Strach jej bráni, aby vyhľadávala nebezpečné situácie, Znechutenie ju chráni pred brokolicou a bez Smútku by nemohla byť šťastná.

Otec: [Snažiac sa Riley nakŕmiť brokolicou] Ideme na to. Dobre, otvor ústa.
Radosť: Hmm... to je nejaká novinka.
Strach: Je to bezpečné?
Smútok: Čo to je?
Znechutenie: Okej, varovanie, cítite ten nebezpečný zápach, ľudia? Počkajte, čo to je? Nemá to veselé farby ani tvar ako dinosaur, počkajte chvíľu... je to brokolica!
Riley: Fuuuuuuj! [prevráti misku s brokolicou na otca]
Znechutenie: Tak a práve som nám všetkým zachránila život. Nemáte za čo!
Koniec filmu nám však ukáže ešte väčší potenciál, keď Riley vyrastie a jej duševné centrum sa ešte zväčší.
Radosť: Prešli sme si všetkým možným, to je fakt. Ale stále naše dievčatko ľúbime. Má úžasných nových priateľov a skvelý dom. Nemohlo by jej byť lepšie. Riley má už dvanásť. Čo by sa už len mohlo stať? [Rileyin duševný svet sa práve rozšíril]
Strach: Tento nový výhľad sa mi celkom páči.
Hnev: Oddelenie priateľstva sa rozšírilo. Som rád, že konečne otvorili sekciu priateľskej argumentácie.
Smútok: Páči sa mi oddelenie tragickej upírskej lásky.
Znechutenie: Módne oddelenie? No toto!
Strach: Oddelenie chlapčenských skupín? Dúfam, že je to iba nejaká fáza.
Radosť: Hovorte si, čo chcete. je to nádhera!
Fritz: Okej, nech sa páči. Váš nový ovládací panel je zapojený!
Znechutenie: Ľudia? Čo je to pu-ber-ta?
Radosť: Netuším, ale asi to nie je nič dôležité.
Hnev: Fíha, mám prístup k celej knižnici nadávok! Tento nový panel je....!
A počas titulkov nahliadneme do hláv skoro každej vedľajšej postavy, ktorú Riley stretla: rodičov, učiteľky, kamarátov, adolescentnej predavačky pizze, psa, mačky alebo chlapca, ktorý si tiež prechádza pubertou a nevie presne ako sa k dievčatám správať. Naozaj by som chcela, aby Pixar urobil pokračovanie. Ja viem, že slovo "pokračovanie" zvyčajne neveští nič dobré, ale tento film stál za to. Užite si túto milú scénku, ktorá nasledovala po titulkoch:






No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.