Sunday, 12 March 2017

Sabrina (1954)

Sabrina: But don't you see, Father? Everything has changed!
Father: Nothing has changed. He's still David Larrabee, and you're still the chauffeur's daughter. And you're still reaching for the moon.
Sabrina: No, Father. The moon is reaching for me.

Sabrina: Ale oci, nevidíš? Všetko sa zmenilo!
Otec: Nič sa nezmenilo. On je stále David Larrabee, a ty si stále šoférova dcéra. A stále sa pokúšaš dosiahnuť na hviezdy.
Sabrina: Nie, oci. To hviezdy sa pokúšajú dosiahnuť na mňa.
I don't like romantic comedies. They are boring and naive and repetitive and predictable and nothing like life. I don't understand people who keep saying they just want to watch something undemanding that doesn't require much thinking. Why would you like to turn your brain off? Watching something stupid wouldn't feel relaxing to me! It would make me angry and irritated and sweaty (in a bad way)! And even though at first sight Sabrina might seem to be just like any other stupid rom-com that novocains your poor brain, it contains more substantial message about one's individuality. Luckily it's provided in an entertaining way and packed in the high-profile cast of Audrey Hepburn, Humphrey Bogart and William Holden.
The story goes like this: Sabrina is a daughter of a driver, who works for a very rich family. The Larrabee family has two sons: David and Linus. Linus (Humphrey Bogart: Casablanca, The African Queen for example) is the older brother, who works a lot because he's a responsible no-nonsense dude, who wants to shape the world and make a difference. His younger brother David (William Holden: Sunset Boulevard, I love Lucy TV series) enjoys his rich life to its fullest with numbers of rich pretty girls on a number of rich people parties. Of course Sabrina (Audrey Hepburn: Breakfast at Tiffany's, How to steal a million, Wait until Dark, Green Mansions, Children's Hour and so many more) loves the young good-for-nothing David with the most passionate love of a teenage girl, who hides behind bushes to shadow and wallow when he dances with the ever giggling vapid beauties and generally lives everybody's dream. 

Sabrina decides for a dramatic solution: suicide with the help of exhaust fumes in the garage full of crazy expensive Larrabee's cars. After the sensible Linus saves her, she is sent abroad to study in Paris at "the best cooking school in the whole world" (sometimes I just wasn't sure if the jokes in the film were intentional or not but let's just say they're cute and drop it). Sabrina, however, doesn't forget David and plans to comes home after two years in a big style.
Of course, Sabrina's father is busy and, of course, David Larrabee is driving around just as she's standing at the station waiting for her father. Since David has a puppy attention span he immediately jumps at the opportunity to hang out with this new lady because she's new and shiny and new and shiny and yes, he can't recognize her at all.
Sadly that very evening he gets glass stuck in his ass and this injury prevents him from seeing the shiny new Sabrina in the next few days so he asks his older brother to keep her company to avoid her meeting someone else in the meantime. The serious and ever busy Linus surprisingly agrees and you can surely guess where the story goes from there on.
I like Sabrina despite the its naive cliche Cinderella premise because it brings food for thought. Not everything we wish for is good for us and if we need to change everything about ourselves in order to achieve it then it certainly isn't the way to go. On the other hand Sabrina has changed for better since those dramatic days of stakeouts and exhaust fumes and it's only natural. When she grew up on the outside she actually grew up on the inside too and wanted different things from life. Before that she used to be a teenage girl, who was still trying to find out who she was and who wasn't a finished person by any means. But who of us becomes a finished person in the course of our lives anyway? Maybe we should accept the fact that the circumstances are just as temporary as we are and we will always be a work in progress even when the deadline comes. 
And maybe I'm looking too much into it and I was just enthralled by Audrey's fantastic costumes. 




Nemám rada romantické komédie. Sú nudné, predvídateľné, opakujú sa a ani zďaleka nepripomínajú život. Nerozumiem ľuďom, ktorí stále hovoria, že chcú sledovať/čítať niečo nenáročné, čo nevyžaduje žiadne premýšľanie. Prečo by si niekto chcel vypínať mozog? Sledovať niečo hlúpe by pre mňa vôbec nebol relax! Skôr by ma to iritovalo až by som sa zapotila. 
Sabrina na prvý pohľad však tiež môže vyzerať ako hlúpa romantická komédia slúžiaca na umŕtvenie mozgu. No film skrýva peknú myšlienku o našej individualite. Tá je našťastie zabalená ako komédia s najväčšími hviezdami svojej doby: Audrey Hepburn, Humphrey Bogart a William Holden.
Príbeh je nasledovný: Sabrina je dcéra šoféra, ktorý pracuje u veľmi bohatej rodiny. Larabeeovci majú dvoch synov: Davida a Linusa. Linus (Humphrey BogartCasablancaAfrická královna napríklad) je starší brat, ktorý veľa pracuje, pretože je to zodpovedný a vážny typ, čo chce zmeniť svet. Jeho mladší brat David (William HoldenSunset BoulevardI love Lucy - televízny seriál) si plnými dúškami užíva svoj bohatý život s bohatými peknými dievčatami na bohatých večierkoch. Samozrejme, že Sabrina (Audrey Hepburn: Raňajky u TiffanihoAko ukradnúť venušu, Čakaj do tmy, Zelené údolie, Detská hodinka a tak ďalej) sa zaľúbila do toho mladšieho naničhodníka Davida tou najvášnivejšou láskou tínedžerky, ktorý sa skrýva za kríkmi a narieka, keď David tancuje s večne uhihňanými prázdnymi krásavicami a všeobecne si žije život ako z rozprávky.
Sabrina sa rozhodne pre dramatické riešenie: samovražda za pomoci výfukových plynov v garáži plnej šialene drahých áut Larabeeovcov. Po tom, čo ju rozumný Linus zachráni, Sabrina cestuje do Paríža, aby študovala na "najlepšej kuchárskej škole na svete" (a ja som si niekedy nebola istá, či niektoré vtipy boli naschvál alebo sa podarili iba omylom, ale bolo to milé, takže neriešim) - Sabrina však na Davida nezabudne a plánuje prísť domov o dva roky vo veľkom štýle.
A ak budeš mať problém spoznať svoju dcéru, budem tá najsofistikovanejšia žena na stanici.
Samozrejme, že Sabrininému otcovi do toho voľačo prišlo a samozrejme, že David Larabee má náhodou cestu okolo stanice, keď Sabrina čaká na otca, aby ju odviezol domov. Keďže David má pozornosť ako šteniatko, okamžite využije možnosť sa zoznámiť s touto novou slečnou pretože je nová a čačaná a nová a čačaná a samozrejme, že ju nespozná.
- Dobrý deň. Ako sa máte?
- Nuž, dobre. A vy? A môžem dodať, kto ste?
- Kto som?
- Mal by som to vedieť?
- No vlastne nie, nemal.
Bohužiaľ ešte v ten večer skončí David so sklenenými črepmi v zadku a jeho zranenie mu znemožní, aby sa s novou a čačanou Sabrinou stretol. Preto požiada svojho staršieho brata Linusa, aby dievčinu zabavil, zrejme aby medzitým nestretla niekoho iného. Vážny a večne zamestnaný Linus prekvapivo súhlasí a asi vám je jasné ako príbeh pokračuje.
Sabrina sa mi páčila, aj napriek svojmu naivnému klišé príbehu typu Popoluška, lebo človeka inšpiruje k premýšľaniu. Nie všetko, čo chceme je pre nás dobré a ak sa potrebujeme úplne zmeniť, aby sme to dosiahli, tak to určite nie je tá správna cesta. Na druhej strane Sabrina sa od časov, kedy dramaticky sledovala Davida spoza kríkov a páchala samovraždy výfukovými plynmi, zmenila k lepšiemu, čo je úplne prirodzené. Keď vyrástla navonok, vyrástla aj zvnútra a už chcela od života iné veci. Predtým bola puberťáčka, ktorá sa stále hľadala a ani zďaleka nebola hotový človek. Ale kto z nás sa vôbec niekedy počas života stal/stane hotovým človekom? Možno by sme mali prijať, že okolnosti sú iba dočasné, tak ako my sami a že vždy budeme rozrobený projekt, aj keď už príde uzávierka.
A možno vo filme hľadám niečo, čo tam nie je a možno som iba okúzlená Audreynými fantastickými kostýmami.

No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.