Sunday, 9 April 2017

Fahrenheit 451 - Ray Bradbury (1953)

“We need not to be let alone. We need to be really bothered once in a while. How long is it since you were really bothered? About something important, about something real?” 

"Nepotrebujeme mať pokoj. Potrebujeme mať obavy. Ako dlho to je, čo si mal mal nejaké skutočné obavy? Obavy kvôli niečomu dôležitému, niečomu skutočnému?"
Time for classical literature! I've started a small bookclub with a friend and we've decided we're going to read the same books at the same time and discuss it regularly. Our first novel is Fahrenheit 451 by Ray Bradbury. I read the introduction because I'm a nerd like that and it wasn't for nothing. The novel was first published in a new magazine by his young and poor but ambitious and innovative owner named Hugh Hefner. Yes, that Hugh Hefner. My old English teacher, who used to live in England in sixties, told me that she used to buy the magazine and carry it proudly on the way home because Playboy used to be very good reading.
Back to the book now. What does the title even mean? 451 degrees of Fahrenheit  is the temperature at which bookpaper catches fire and burns. Now if you're a bookworm or at least a decent human being this thought must make you get as goosebumps big as chickenpox. Why would anyone burn books? 
The story is set in 24th century in an odd society (all the future societies are always odd and dysfunctional) where the firefighters don't save cats on the trees or put out fire. They destroy books and buildings containing books. Occasionally people as well. Books have been prohibited for a long time because that's how dangerous ideas spread and confuse people. Surely we can thank the author of Fifty Shades of Grey and her romantization of abuse for that mindset. The captain of the firefighters says this:


“If you don't want a man unhappy politically, don't give him two sides to a question to worry him; give him one. Better yet, give him none. Let him forget there is such a thing as war. If the government is inefficient, top-heavy, and tax-mad, better it be all those than that people worry over it. Peace, Montag. Give the people contests they win by remembering the words to more popular songs or the names of state capitals or how much corn Iowa grew last year. Cram them full of noncombustible data, chock them so damned full of 'facts' they feel stuffed, but absolutely 'brilliant' with information. Then they'll feel they're thinking, they'll get a sense of motion without moving. And they'll be happy, because facts of that sort don't change.”
With the goal of eliminate everything that would make people unhappy the government of our dystopian society destroyed everything that made people feel anything and they have become devoid and inhuman. 
The protagonist is Guy Montag, who works at the firestation. One day he meets a young girl, who speaks about nature and having an affectionate family and he starts wondering if there's maybe something more to life. Later while working he encounters an old woman, who has books at home and who chooses to stay and die in the fire when the firefighting squad comes to burn down her house. Moreover, his wife either attempts to commit suicide or has an accident with pills (these classical books can be analyzed until the cows come home) and Montag is sure that the life is not what it should be.
“Everyone must leave something behind when he dies, my grandfather said. A child or a book or a painting or a house or a wall built or a pair of shoes made. Or a garden planted. Something your hand touched some way so your soul has somewhere to go when you die, and when people look at that tree or that flower you planted, you're there. It doesn't matter what you do, he said, so long as you change something from the way it was before you touched it into something that's like you after you take your hands away. The difference between the man who just cuts lawns and a real gardener is in the touching, he said. The lawn-cutter might just as well not have been there at all; the gardener will be there a lifetime.”
Analyzing books is my favorite part and there's lots to analyze. Characters (who is the captain Beatty and what's his story? Is Guy's wife a lost case?), their names (Guy Montag, for example. Also I'm wondering if the character named Granger inspired J. K. Rowling or if the matching surname is just a coincidence (I don't think so)), subconscious actions characters do, language, paradoxes and contrasts (alive vs. non-living, nature vs. technology), the lack of spirituality (Bible quotes and references) to mention the most important.
However, the truth is that the book was written in different times. After the Second World War everyone was shocked by things Nazis had done. They used to be the official power, they used to burn books and their ideology was similar to the one described in the book. However, today in the age of "alternative news", when lots of people are turning back to Nazism and criticize tolerance and equality because it's in the conflict with their racism, misogyny and other "hobbies". Many might read the book and start believing that political correctness is going to ruin our future. I do recommend read Fahrenheit 451 but keep in mind that the historical context is different.



Čas na klasickú literatúru! S kamošom sme založili knižný klub a rozhodli sme sa, že budeme čítať tie isté knihy a budeme o nich diskutovať. Prvá kniha je Fahrenheit 451 od Raya Bradburyho. Ja som si prečítala aj úvod, lebo som proste kocka a vyplatilo sa. Dielo vyšlo prvý krát v časopise ambiciózneho, ale chudobného mladého  muža menom Hugh Hefner. Áno, ten Hugh Hefner. Moja postaršia učiteľka angličtiny, ktorá žila v 60. rokoch v Anglicku nám povedala, že si ten časopis zvykla kupovať a hrdo si ho niesla domov, pretože Playboy zvykol byť čítanie na úrovni.
No naspäť ku knihe. Čo vôbec jej názov znamená? 451 stupňov Fahrenheita je teplota, pri ktorej papier začne horieť. Ak ste zvedaví, je to 232.777778 Celzia. Ak máte radi knihy, alebo ak ste aspoň priemerne kultivovaná bytosť, tak z tej predstavy musíte mať zimomriavky veľké ako osýpky (alebo ste len neboli zaočkovaní). Veď prečo by niekto, preboha, pálil knihy?
Príbeh sa odohráva v 24. storočí v jednej podivnej a dysfunkčnej spoločnosti (čím to, že všetky príbehy z budúcnosti sa vždy odohrávajú v podivnej a dysfunkčnej spoločnosti), kde požiarnici nezachraňujú mačky na stromoch ani nehasia ohne. Namiesto toho pália knihy a budovy, kde sa knihy nachádzajú. Občas aj ľudí. Knihy sú totižto už dlho zakázané, pretože šíria nebezpečné myšlienky a mätú ľudí. Čitateľovi je jasné, že za to môže len a len romantizácia domáceho násilia v 50 odtieňov šedej. Kapitán požiarnikov to vysvetľuje takto:
"Ak nechceš, aby bol človek nešťastný z politických dôvodov, nedávaj mu dve alternatívy, aby sa trápil. Daj mu jednu. Alebo ešte lepšie žiadnu. Nechaj ho zabudnúť, že existuje niečo také ako vojna. Ak je vláda neefektívna, byrokratická a vyžaduje šialené dane, najlepšie všetko naraz, len nech nad tým ľudia nepremýšľajú. Hlavne pokoj, Montag. Daj ľuďom súťaže, kde vyhrajú, ak si zapamätajú hlavné mestá, texty populárnych pesničiek alebo koľko pšenice sa minulý rok vypestovalo. Naplň ich hlavy bezpečnými informáciami, prepchaj ich faktami, kým sa necítia byť úplne vševediaci. Potom budú mať pocit, že premýšľajú, budú si myslieť, že napredujú bez toho, aby sa pohli. A budú šťastní, lebo také fakty sa nikdy nemenia."
 
S cieľom eliminovať všetko, čo môže ľudí spraviť nešťastnými, vláda tejto dystopickej spoločnosti zničila všetko, čo im spôsobovalo akékoľvek pocity, čím sa stali prázdnymi a neľudskými.
Protagonistom je Guy Montag, ktorý pracuje na požiarnej stanici. Jedného dňa stretne dievča, ktoré rozpráva o prírode a svojej milujúcej rodine a on začne premýšľať, či mu niečo v živote nechýba. Neskôr pri výkone svojej práce narazí na starú ženu, ktorá má doma knihy a ktorá sa rozhodne zostať v dome a zomrieť v plameňoch, zatiaľ čo jednotka požiarnikov budovu spáli. Navyše Montagova žena sa buď pokúsi o samovraždu alebo má nehodu s tabletkami (tieto klasické knihy sa dajú analyzovať do alelujá) a Montagovi je už úplne jasné, že život by takto vyzerať nemal.
"Každý musí po sebe niečo zanechať, hovorieval môj starý otec. Dieťa, knihu, maľbu alebo dom alebo múr alebo vlastnoručne vyrobené topánky. Alebo záhradu. Niečo, čoho sa tvoja ruka dotkla, aby mala tvoja duša kam ísť, keď zomrieš a keď sa ľudia pozrú na ten strom alebo kvet, ktorý si zasadil, budeš tam. Nezáleží na tom, čo to bude, povedal. Hlavne ak si zmenil niečo, čo v sebe bude niesť tvoj dotyk, aj keď tvoje ruky budú už dávno preč. Rozdiel medzi mužom, ktorý iba kosí trávu a skutočným záhradníkom je ten dotyk. Ten, čo kosí tam ani nemusel byť. Záhradník tam zostane večne."
Analýza kníh je moja obľúbená časť a tu sa dá analyzovať do skonania sveta. Postavy (kto je kapitán Beatty a aký je jeho príbeh? Je Guyova žena stratený prípad?), ich mená (napríklad Guy Montag. Tiež som rozmýšľala, či sa J. K. Rowling nechala inšpirovať postavou Grangera a či je zhoda priezvisk iba náhoda (nemyslím si)), podvedomé činy postáv, jazyk, paradoxy a kontrasty (živí verzus neživí, príroda verzus technológia), chýbajúca spiritualita (citáty z Biblie), aby som spomenula pár najhlavnejších.
No pravdou je, že knižka bola napísaná v inej dobe. Po druhej svetovej vojne boli všetci zhrození z toho, čo páchali nacisti. Boli to oni, kto bol dovtedy pri moci. To oni pálili nepohodné knihy a ich ideológia bola podobná tej opísanej v príbehu. No dnes v ére "alternatívnych faktov" sa mnohí znovu obracajú k nacizmu a kritizujú toleranciu a rovnosť, lebo je v konflikte s ich rasizmom, mizogýniou a ostatnými "záľubami". Niektorí by si po prečítaní knižky mohli pomyslieť, že politická korektnosť zničí našu budúcnosť. Fahrenheita 451 určite odporúčam, ale treba mať na pamäti, že kontext doby je iný.




No comments:

Post a Comment

Note: only a member of this blog may post a comment.